Kôrovnice na ihličnanoch

Kôrovnice sú vošky škodiace na rôznych ihličnatých drevinách. Niektoré druhy žijú voľne na kôre kmeňov alebo konárikov, iné sa zdržujú na ihliciach napadnutých stromov. Vylučujú pritom voskové vlákna v podobe vatovitých chumáčikov (obr. 1 a 2). Pod ich ochranou cicajú rastlinné šťavy, čím napadnuté stromy výrazne oslabujú. Silnejšie sa premnožujú v teplých rokoch a na suchších stanovištiach. Niektoré druhy kôrovníc (kôrovnica smreková - Sacchiphantes abietis alebo kôrovnica zelená - Sacchiphantes viridis) vytvárajú na smrekoch aj šiškovité útvary, ktoré nazývame hálkami (obr. 3). Obidva druhy prezimujú v štádiu lariev - budúcich zakladateliek - na smrekoch v užľabí púčikov. Spravidla v marci alebo v apríli larvy preliezajú na mladé výhonky a začínajú cicať. Následkom ich cicania je tvorba hálok s viacerými komôrkami, v ktorých sa vyvíjajú larvy kôrovníc. Hálky sa zväčšujú a približne v polovici júla sa začínajú otvárať. Vošky ich opúšťajú (obr. 4) a v prípade kôrovnice zelenej preletujú na smrekovec, v prípade kôrovnice smrekovej na ďalšie smreky.
MOŽNOSTI OCHRANY: Proti hálkotvorným druhom môžeme zasiahnuť už na jeseň (október) alebo skoro na jar (marec), ale ešte predtým než sa začnú tvoriť hálky. Proti ostatným druhom kôrovníc zasahujeme až po ich zistení. Vzhľadom na prítomnosť ochranných voskových vláken treba do postrekovej kvapaliny pridať aj zmáčadlo.

© text a foto: Ing. Juraj Matlák